Ježiš zveruje Petrovi osobitnú moc: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva...“ (Mt 16,19).
Rímsky pápež má na základe svojho úradu Kristovho zástupcu a pastiera celej Cirkvi plnú, najvyššiu a univerzálnu moc nad Cirkvou, ktorú môže vždy slobodne vykonávať.
Základy rímskeho primátu položil sám Ježiš Kristus, ktorý zveril sv. Petrovi vedenie a riadenie celej Cirkvi (Mt 16,18, Jn 1,42, Lk 22,31). Preto sv. Peter je najvyššou hlavou Cirkvi. Táto primiciálna moc nemohla sa však obmedzovať len na dobu apoštolskú, ale z Petra prešla na jeho nástupcov. Pravda, vzhľadom na zvláštne okolnosti prvého kresťanstva, primát rímskeho biskupa nemal dosť príležitostí javiť sa vždy plasticky.