Prostitúcia je jedným z najstarších sociálno-patologických javov. O tom, že existovala vždy, niet najmenších pochýb. Menila sa však jej rola a miesto v hierarchii sociá1nych hodnot od akceptovania ako inštitúcie cez toleranciu ku krutej perzekúcii.
O prostitúcii sa v minulosti začalo vo vel'kej miere hovorit' až po invázii Európanov na novoobjavené kontinenty. Zdá sa, že u Európanov bola spočiatku neznámym pojmom, no nebolo divné, že host'ovi sa ponúkala slúžka, manželka či dcéra. Napriek tomu sa v týchto prípadoch nehovorí o prostitúcii, pretože finálny efekt nebol profit z obchodu s l'udským telom, išlo o obyčaj, ktorú sprevádzal vtedajší život. Čiže manželky, dcéry a slúžky neboli predané a samy to vnímali ako samozrejmost' a dobrovol'nosť. Tieto tradície pretrvávajú aj po dnes v niektorých regiónoch Afriky v rámci pohostinnosti určenej cudzincom. Sčasti by sa dalo hovorit' o závislosti alebo otroctve od mužskej časti populácie, kde muž dominuje a vládne ženskému telu a duši.
Prostitúcia je historickou realitou previazanou na masovú urbanizáciu a trhovú spoločnost', odlíšená od formy náboženskej alebo sakrálnej dl ho praktizovanej niektorými civilizáciami.