V správaní, resp. konaní človeka sa však uplatňujú tiež iracionálne faktory, existujú nevedomé zdroje správania. Podľa A. Bandura správanie človeka ovplyvňuje tiež jeho poňatie vlastnej všeobecnej efektivity, t.j. miera schopností, ktorú si prisudzuje a ktorá určuje dôležitú zložky psychiky, očakávania. Viera vo vlastné schopnosti pomáha človekovi prekonávať ťažkosti, a tak súvisí s mierou vynakladaného úsilia. Sila tejto viery súvisí s minulými úspechmi a neúspechmi a je viac či menej generalizovaná či diferencovaná (niekto si napr. verí ako odborník v určitej profesii, ale neverí si ako muž). Ak človek získava pocit, že nemôže kontrolovať situácie, do ktorých vstupuje, vytvára sa tzv. naučená bezmocnosť, stav, ktorý vedie k rezignácii, inaktivite a depresii. Takýto jedinec sa upína na svoj stav bezmocnosti a to obmedzuje jeho kognitívnu kapacitu tak, že dôsledkom je „výkonový deficit“.