Štruktúrovanie osobnosti prebieha v dvoch smeroch - horizontálne (časovo zoradené vlastnosti, resp. faktory) a vertikálne (v priebehu vývoja na seba vrstviace funkcie). Vertikálne usporiadanie osobnosti, t.j. z hľadiska vývoja zanikajúce a novo nastupujúce funkcie, sa snaží vystihnúť tzv. teória vrstiev osobnosti, založená na analógii geologického vrstvenia, t.j. ukladania novších vrstiev na staršie s tým rozdielom, že v psychike ide o vrstvenie funkcií, v ktorom platí zásadne to, že staré funkcie (t.j. vývojovo pôvodnejšie) nezanikajú, ale len ustupujú funkčne do pozadia a funkčne dominantnými sa stávajú vrstvy vývojov novšie.