Po ukončení 2. svetovej vojny bolo Slovensko z hľadiska stupňa ekonomického vývoja poloagrárnou, relatívne zaostalou krajinou, priemyselne slabo rozvinutou. V období do februára 1948 nedošlo k podstatným zmenám v sociálnom zákonodarstve. Z analýzy prijatých legislatívnych opatrení vyplývajú predovšetkým snahy napríklad o odstránenie krívd, ktoré sa dotkli pracujúceho dorastu, o riešenie sociálneho postavenia účastníkov boja za slobodu a vojnových poškodencov, opatrenia na mobilizáciu pracovných síl, nariadenia o pracovných pomeroch vojnových zločincov a zradcov.