Pred niekoľkými desaťročiami bolo ťažké hovoriť o súvislostiach medzi geochémiou, mineralógiou a kultúrnym dedičstvom. Až začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia sa vyčlenili interdisciplinárne vedné odbory archeopetrológia a archeomineralógia. Tieto nové vedné odbory pomerne rýchlo našli dôležité uplatnenie v objasňovaní pôvodu a zloženia kultúrnych artefaktov, čím následne umožnili vytváranie vhodných predpokladov pre ich konzervovanie a zachovanie ako významného kultúrneho dedičstva ľudstva. Jedným z dôvodov obmedzeného využitia spomínaných vedných disciplín je azda skutočnosť, že problémy spojené s konzervátorskými prácami a technikami sú pre mnohých výskumných pracovníkov na prvý pohľad málo stimulujúce, ďalším dôvodom môže byť aj nedostatočné docenenie mineralogických a petrologických poznatkov zo strany reštaurátorov. Nové možnosti archeomineralógie sa pokúsime ukázať na niekoľkých príkladoch.