Bol si na lúke alebo v záhrade a zrazu si ju tam zazrel. S rešpektom si si všímal každý jej pohyb, každú kvetinu, pri ktorej sa pristavila. Zmiernil si svoje pohyby, len aby si ju nenahneval. Keď sa k tebe blížila, v duchu si si hovoril: „Horko, horko, horko!“, len aby tebe nebolo horúco… Objektom tvojho záujmu je „len“ včela a ty máš rešpekt pred jej kópiou – žihadlom, ktoré ti spôsobí svrbenie. Včela však umrie.