Zmysel života v logoteoretickom koncepte sa javí ako prejav kvality života a to aj proti prúdu kultúry, ak obsahuje prvky anómie aj s dôsledkami na nezamestnanosť,v dôsledku transformačných procesov. Zisťujeme tak u nezamestnaných ako aj zamestnaných rôznu úroveň naplnenosti existencie zmyslom. Od plnej naplnenosti až po kritickú nenaplnenosť. Subjektívne prežívané situácie, ako príjemné, neznamenajú vždy naplnenosť existencie zmyslom. Kríza zmyslu života je prejavom problémov existencie a prejavuje sa v medziľudských vzťahoch. Zisťujeme významné negatívne korelácie k interpersonálnym črtám správania. Nenaplnenosť zmyslom koreluje s neurotickými pocitmi. Nezamestnanosť aj ako prejav problémov medzi kapitálom ľudským, ekonomickým a prírodným je videná ako ovplyvniteľná aj tak, že zmysel života ako kvalita bude jedným z integrujúcim činiteľov medzi týmito kapitálmi.