Už keď som bol malý, fascinovali ma suchozemské korytnačky. Ako štvorročný som dostal moju prvú korytnačku. Veľmi som sa tomu potešil a chodieval som ju s bratrancom pásavať na lúku. Jedného dňa sa však moja korytnačka stratila, prevrhla krabicu, v ktorej bývala a ušla preč. Dlho som za ňou smútil a hľadal som ju, ale nepodarilo sa mi ju nájsť. Tak som sa s ňou musel rozlúčiť nadobro. Neskôr som dostal aj s bratom dve korytnačky zelenkasté, avšak podľa veľkosti panciera museli byť veľmi staré, neviem určiť presne ich vek, ale mohli mať okolo 40 rokov. Dostali sme ich v lete. Keď sme ich zazimovali v krabici so suchým lístím, zdalo sa, že sa aklimatizovali. No po prebudení na jar nedokázali prijímať potravu.