Nacionalizmus je spoločenský jav, ktorý vzniká ako obranná alebo útočná reakcia národa, ktorý sa cíti byť ohrozený politicky, spoločensky či ekonomicky. Je prejavom kladného postoja k vlasti, k národu, ktorého občanom sa človek cíti. Môže sa stať pozitívnou spoločenskou silou na dosiahnutie oprávnených cieľov, avšak v prípade, že prechádza do šovinizmu, stáva sa hrozbou pre mier a stabilitu. Potreba vládnuť si sami sebe a obhajovať vlastné záujmy je prirodzenou túžbou ľudí tvoriacich istú skupinu. Ľudia sú spoločenské bytosti, žijúce v určitom čas a priestore. Vytvárajú národy, ktoré sú spoločenstvom ľudí, majúcich rovnakú históriu, jazyk, kultúrne črty alebo náboženstvo. Vo svete pôsobí nacionalizmus aj ako odstredivá sila, schopná vyvolať ostré napätia a vzájomné spory, ktoré maria naplnenie mierového úsilia vo svete. Vzájomná tolerancia medzi národmi a národnosťami spolu s konštruktívnou prezentáciou svojej kultúrnej jedinečnosti je naopak smerom k naplneniu ideálov prospešnej rozmanitosti , individuálnej tvorivosti a slobody kolektívnych zoskupení.