Základ ľudských práv – rešpektovanie ľudského života a ľudskej dôstojnosti – môžeme nájsť vo väčšine svetových veľkých náboženstiev a filozofií. Ľudské práva zíslava každý človek narodením, nemusia sa kúpiť, nadobúdať či zdediť. Nazývajú sa neodcudziteľné, pretože nikto nemá právo odňať ich žiadnemu človeku zo žiadneho dôvodu. Sú teda vlastné každej ľudskej bytosti, bez ohľadu na rasu, farbu pleti, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické ci iné názory, národný a sociálny pôvod, majetok, rod alebo iné postavenie.
Ľudské práva sú v priamo úmernom vzťahu k stupňu rozvoja demokracie spoločnosti, v ktorej človek žije, t.j. čím je demokracia stabilnejšia a rozvinutejšia, tým sú ľudské práva hlbšie zakotvené v jej štruktúrach a tvoria základné piliere, na ktorých sa demokracia buduje.
Ako sa hovorí v preambule zmluvy o Európskej únii, ľudia musia mať možnosť ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré sa ich dotýkajú. Pre ochranu ľudských práv je rozhodujúca existencia právneho štátu a uplatňovanie princípov demokracie. Tieto sú spravidla zakotvené v ústavných normách (ústava a ústavné zákony), ktoré by mali garantovať ochranu ľudských práv a slobôd.