Dnes žijeme v dobe, keď na trhu je dostatok potravín domáceho, alebo zahraničného pôvodu. Obaly nás lákajú svojou pestrofarebnosťou a slovnými trikmi v podobe sloganov “bio“, „probio“ apod.
Slovenské poľnohospodárstvo sa nachádza v období krízy, kedy skromní roľníci i poľnohospodárske družstvá hospodária na hranici prežitia. Namiesto platenia peniazmi sa často stretávame s výmenou tovaru za tovar, odmenu za prácu mnohí zamestnanci dostávajú formou naturálií. Maximálne sa obmedzujú vstupy do prvovýroby. Šetrí sa používaním priemyselných hnojív a chemických ochranných prostriedkov. Mnohí sa začínajú hovoriť, že ekologicky hospodária. Tu sme pri koreni problému, ktorý nie je jasný ako prvovýrobcom, tak i spotrebiteľom. Ekologické poľnohospodárstvo a ekologicky hospodáriť znamená dodržiavať určité pravidlá, kde je jasne definované, že priemyselné hnojivá a chemické ochranné látky sa nemôžu používať ani v obmedzenom množstve. Tieto pravidlá sú na Slovensku platné už od roku 1991 a vychádzajú z medzinárodných smerníc nariadenie EÚ resp. IFOAM.