Po nadobúdaní vedomostí získavaných počas písania tejto práce sme postupne dospeli k tvrdeniu, že všeobecne sa na inteligenciu a na jej hodnotu nazerá ako na schopnosť získavať vedomosti, znalosti a ďalej ich logicky a racionálne používať v živote. Zároveň je dnes tiež samozrejmosťou nazerať na rozsah vedomostí človeka ako na niečo, čo je uložené priamo v ľudskom mozgu. Hoci sa veda dosiaľ nedopátrala, „ako“ je potenciál vedomostí v mozgu uložený a uchovávaný, zo zotrvačnosti sa vychádza z názoru, že všetky vedomosti nosíme vo svojej hlave. Bez ohľadu na chýbajúce pravé objasnenie podoby a pochodov nášho myslenia sa to všetko berie ako nespochybniteľný fakt.