Hospodársky rozvoj, spojený s explotáciou prírodných zdrojov a znečisťovaním životného prostredia, vyvoláva stále naliehavejšiu potrebu starostlivosti o životné prostredie. Stále viac predstaviteľov vlády a ďalších štátnych orgánov a v poslednom období aj zástupcov verejnosti núti organizácie, aby eliminovali svoj negatívny vplyv na ŽP. Nemalý podiel na zvýšení angažovanosti verejnosti za ochranu ŽP má zvýšenie jej environmentálneho povedomia. Kvalita ŽP je totiž stále viac chápaná ako významný faktor, limitujúci ďalší sociálny a ekonomický rozvoj štátov a ich regiónov. Medzinárodnému spoločenstvu sa podarilo presadiť hodnotenie štátov podľa Indexu trvalo udržateľného rozvoja – ITUR , ktorý bol prvýkrát prezentovaný v januári 2001 na svetovom ekonomickom fóre v Davose.
Hlavnými príčinami zmien kvality životného prostredia sú ľudské aktivity v rámci jednotlivých odvetví národného hospodárstva, predovšetkým výroba tepelnej, elektrickej energie, hutníctvo, chemický, petrochemický priemysel,
poľnohospodárstvo a doprava. Kvalita životného prostredia a jej zmeny majú väzbu na zdravotný stav obyvateľstva a stav ekosystémov.
Rozvoj priemyselných činností vo svete mal okrem pozitívneho dopadu na našu civilizáciu za následok aj zaťaženie ŽP, ktoré sa prejavilo vznikom nežiadúcich vedľajších produktov a odpadov znečisťujúcich pôdu, vodu aj ovzdušie.
Životné prostredie chápeme ako časť hmotného sveta človeka, ktoré okrem zmien vyvolaných prírodnými silami a zákonmi významne pretrvára ľudská aktivita. Podstatne sa na zmenách v ŽP podieľa výrobná činnosť. Neustále rastúci rozvoj priemyslu, nových technológii, dopravy, ako aj rastúce nároky na energetické zdroje zanechávajú za sebou nenapraviteľné škody na ŽP. Narastá množstvo pevných odpadov. Prvé miesto, čo sa týka množstva a nebezpečnosti, patrí priemyselným odpadom.
Faktory ktoré majú priame alebo nepriame účinky na ŽP nazývame environmentálnymi vplyvmi. Tieto faktory (fyzikálne, biologické, chemické) sú svojou podstatou a množstvom pre ŽP cudzorodé.