S rozširujúcou sa ponukou médií spôsobenou najmä technickým pokrokom, sa mení i štruktúra našej skúsenosti. Často prevažuje mediálna skúsenosť nad skúsenosťou vlastnou, zažitou. To sa spätne prejavuje i v správaní sa a v postojoch k realite. Mediálna realita je často vnímaná ako skutočnejšia, má prevahu nad realitou. To, čo nie je v médiách, akoby neexistovalo.
Deti prichádzajú do styku s médiami skôr, ako vstúpi do ich života vplyv školy či iné výchovné inštitúcie. Tie pre svoju formálnu príťažlivosť zanechávajú v detskej psychike hlbokú stopu. Dôvodom je neschopnosť takto získané informácie zaradiť do vlastnej poznatkovej štruktúry a tiež chýbajúci interpretačný rámec na posúdenie ich významu. V ich vnímaní sa často stierajú rozdiely medzi realitou a fikciou, informáciou a zábavou, dobrom a zlom, reklamou a skutočnými hodnotami a pod.