Ako ľudia získavajú komunikačné schopnosti, ako si osvojujeme reč, jazyk? V minulom storočí sa množstvo vedcov, skupín vedcov, či vedeckých alebo myšlienkových smerov pokúšalo odpovedať na tieto otázky a vybudovať čo najcelostnejšie, najúplnejšie teórie (modely) akvizície jazyka a celkovo vývinu ľudskej psychiky. Často nasilu a zväčša navzájom protirečivo. Dnes máme veľkú výhodu - poznáme niektoré výsledky z iných vedeckých oblastí, ktoré vnášajú do problematiky vývinu jazyka nové svetlo; napríklad v čase nativistov (modularistov, generativistov) nebolo známe zistenie molekulárnej biológie, že ľudský génom obsahuje len (!) asi 40 000 génov, čo je zhruba rovnako veľa ako myš a asi trikrát toľko, čo drozofila. Naviac z neurovedy nebola známa schopnosť neuveriteľnej plasticity mozgovej kôry, najmä v detskom veku, a z informatiky, či z matematickej štatistiky, algoritmy schopné generalizovať - “naučené” na zopár príkladoch dokážu správne odpovedať aj na príklady, ktoré nikdy “nevideli” (napríklad tzv. umelé neurónové siete).