Diplomová práca: Elektronika automobilu

1. Úvod

Od vzniku automobilu, ktorý sa datuje rokom 1885, prešla jeho konštrukcia, motor, vybavenie a jeho ďalšie konštrukčné prvky viacerými etapami vývoja a to aj z hľadiska jeho elektrického a elektronického vybavenia.
Spočiatku automobil a jeho motor bol bez akéhokoľvek elektrického vybavenia. Zapaľovanie bolo uskutočňované tzv. zapaľovacou trubicou. Neskôr sa prešlo na nízko-napäťové odtrhové zapaľovanie. Tým sa začína datovať elektrizácia automobilu. Nízko-napäťové odtrhové zapaľovanie sa neosvedčilo a bolo nahradené zapaľovaním pomocou zapaľovacieho magneta. Motor sa natáčal kľukou.
Až neskôr, v dvadsiatych rokoch 20. storočia bol automobil postupne vybavovaný elektrickým osvetlením, húkačkou, elektrickým spúšťačom a ďalšími elektrickými prvkami.
V období búrlivého rozvoja motorizmu v tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia, dosiahlo elektrické vybavenie v automobiloch svoj vrchol. V tomto období sa začínajú v automobiloch objavovať prvé elektrónkové rádia. Automobil bol už vybavený
- batériovým zapaľovaním s indukčnou cievkou, prerušovačom, rozdeľovačom, zapaľovacou sviečkou a akumulátorovým zdrojom elektrickej energie.
- elektrickým osvetlením
- zdrojom elektrickej energie, dynamom s regulačným relé
- elektrickým spúšťačom

Ďalší rozvoj techniky v nasledujúcich rokoch významne ovplyvnil automobil ako celok. Postupne dochádza k technickému a konštrukčnému zdokonaľovaniu elektrických prvkov a agregátov elektrického vybavenia automobilu. Zvyšuje sa ich prevádzková stabilita a odolnosť, zvyšujú sa ich technické a výkonové parametre, zmenšujú sa rozmery a váha.
Technický pokrok sa nezastavil. Objavením, vyvinutím a výrobou polovodičových elektronických prvkov (polovodičová dióda, tranzistor, tyristor) sa otvorili nové možnosti elektronizácie motorových vozidiel. Tieto však prenikli do automobilového priemyslu neskôr ako do iných odvetví hospodárstva a jeho výrobkov. Bolo to spôsobené prevádzkovými a pracovnými podmienkami a možnosťami nových elektronických prvkov a agregátov, ktorým pracovné a prevádzkové podmienky automobilu nezodpovedali. Dá sa povedať, že pracovné a prevádzkové podmienky motorových vozidiel patria k jedným z najťažším. Vyznačujú sa napríklad veľkými rozdielmi teplôt, silnými vibráciami, premennou vlhkosťou, veľkou agresivitou prostredia z plynných a kvapalinových látok a podobne.
Súčasná etapa elektronizácie motorových vozidiel je charakterizovaná jej mohutným nástupom do všetkých častí, funkcií a úžitkových vlastností automobilu ako celku. Táto vo svojom počiatku bola zameraná na:
- zníženie spotreby pohonných hmôt, napr. elektronické zapaľovanie
- snímanie, kontrolu, signalizáciu a dodržiavanie prevádzkových stavov
- zvýšenie bezpečnosti prepravovaných osôb (bezpečnostné zariadenia aktívne a pasívne)
- zvýšenie úžitkových vlastností automobilu (napr. ochrana proti odcudzeniu, klimatizácia, centrálne zatváranie automobilu, elektrické ovládanie okien a podobne)
- komunikačné a navigačné zariadenia (rádio, vysielačka)

Možno predpokladať, že vývoj sa v tejto oblasti nezastaví na dnešnej úrovni a ovplyvní aj ďalšie funkcie a vlastnosti automobilu a to až do úrovne programového samoriadenia formou „autopilota“.