Csámpai (2007) uvádza, že v tradičnej spoločnosti prevládala starostlivosť o deti. Čo sa týka ekonomickej oblasti prevažovala sebestačnosť, pretože ľudia si väčšinu výrobkov drobnej spotreby vyrábali v domácnostiach. Veľká časť výchovy a uspokojenie sociálnych potrieb (zábavy, spoločenského styku všetkých druhov) členov rodiny sa odohrávala doma. Deti sa považujú za podstatné pre fungovanie rodiny – normálne a žiaduce je veľký počet detí, kde prevládala patriarchálna autorita a prísna disciplína. Ženy a deti pracovali doma, čo platí aj pre spánok a stravu. Sexuálne mravy boli považované za puritánske, z toho aj vyplývalo málo pohlavnej výchovy. Kládol sa dôraz na sociálne roly otcov, matiek, bratov a sestier, kde sa jedinec stotožňuje s rodinou, ktorej pripisoval hrdosť.