Autorky Poljaková a Redechová (2000) uvádzajú, že výchova ako fenomén sprostredkujúci ľudské poznanie od najstarších čias, je prostriedkom poznávania človeka samého v celom horizonte jeho človečenstva, jeho zdokonaľovania, kultivovania, ale aj genetickou štafetou v zmysle sociálnom, biologickom, hodnotovom a etickom. Preto je zákonité a prirodzené, že výchova vstupuje aj do takých citlivých oblastí, akými sú ľudská reprodukcia a sexuálne vzťahy, kvalita starostlivosti o ľudské mláďa a zodpovedné partnerské vzťahy, vzťahy pred manželstvom i v manželstve.