Vinič a víno boli oddávna späté s mytológiou, vierou a civilizáciou. Už v antike presahovali sféru každodenného života. Ozirisovským mýtom a neskôr dionýzovským a bakchickým kultom sa oslava vína dotkla božskej dimenzie. Túto tendenciu posilňovala aj Biblia, v ktorej sa vinič a víno spomínajú niekoľko stokrát. Noe tu vystupuje v úlohe prvého známeho vinohradníka. V knihe Genesis (9,20-21) čítame: „Noe začal obrábať zem a vysadil vinicu. A keď sa napil vína, opil sa a obnažený ležal vo svojom stane.“ Vrcholného bodu transcendentna dosiahlo víno v omšovej obete, kde sa premieňa na Kristovu krv.