Po prvej svetovej vojne sa Španielsko ocitlo vo veľmi hlbokej spoločenskej a ekonomickej kríze. Svedčí o tom aj 14 rôznych vlád, ktoré sa vystriedali pri moci od roku 1918. Víťazstvo ľavicovo orientovaného Ľudového Frontu Manuela Azaňu, do ktorého sa radili strany ako PSOE, CEDA a UGT, prilialo olej do už tak “vriacej atmosféry”. Bola to atmosféra radikálnosti a úpadku verejného poriadku. V tejto atmosfére došlo k povstaniu generálov španielskej armády. Prvá povstala posádka v severoafrickej Melille, ktorej prišiel veliť generál Francisco Franco de Bahamonde. Toto povstanie, ktoré prerástlo do trojročnej občianskej vojny, sa stalo predzvesťou niečoho oveľa väčšieho.