Každá doba, éra či spoločenská formácia si hľadá svojich prorokov. Hľadá mysliteľov, ktorí už pred desaťročiami či storočiami predvídali vývoj. Ak filozofické, kulturologické či náboženské koncepcie sveta vytvorené v minulosti vyhovujú aktuálnemu stavu v súčasnosti, tak akoby legalizovali, potvrdzovali aktuálnu situáciu ako optimálnu, ba dokonca nevyhnutnú. Právny štát sa odvoláva na rímske právo, renesančné umenie sa sebapotvrdzovalo prostredníctvom antiky, ľavicové hnutia a strany sa identifikujú s víziami a ideálmi Charlesa Fouriera či Roberta Owena.