Podľa BUCHTU, S. (2000) v štruktúre ekonomických odvetví sa poľnohospodárstvo svojim tempom znižovania zamestnanosti stále drží na prvom mieste. Zákonitou príčinou týchto depresívnych zmien agrárnej zamestnanosti je nielen hlboká ekonomická recesia odvetvia, ale aj pokles podielu kapitálovo náročnej živej práce a výrazný tlak na racionálne využitie pracovnej sily. Ten sa prejavuje zvýšeným výskytom sezónneho zamestnávania. S postupným tlakom na úspory nákladov sa význam sezónnej pracovnej sily v poľnohospodárstve začína čoraz viac zviditeľňovať. Zatiaľ sa rieši prostredníctvom fragmentarizácie zamestnaneckej kariéry a kombináciou pracovných a sociálnych príjmov.