Neverbálna komunikácia zahŕňa všetky komunikačné prejavy, ktoré nesignalizujeme pomocou slov. Komunikujeme, aj keď nehovoríme. Aj naše mlčanie, kamenná tvár a poloha tela v pokoji za nás a o nás mnoho hovoria. Človek môže prestať hovoriť, nemôže však prestať komunikovať neverbálne, vždy musí niečo povedať: „Buď dobre alebo zle. Nemôže nepovedať nič.“ (Goffman,in: Vybíral, 2000)
Zjednodušene povedané, neverbálna komunikácia je komunikácia bez slov. Ako komunikačné prostriedky používajú ľudia funkcie svojich prirodzených orgánov alebo organizmu ako celku. Podľa niektorých názorov patria medzi neverbálne komunikačné prostriedky aj artefakty (umelé prostriedky, napríklad odev a kozmetika) (Duncan S., Jr.) Ale sociálna psychológia ich skôr považuje za odvodené od verbálnej, prípadne masovej komunikácie. Neverbálnymi prostriedkami sú podávané predovšetkým významy názorné, zmyslovo vnímateľné. Najčastejšie ide o výraz emocionálneho stavu komunikátora.