Komunikácia je proces, v ktorom jedna strana ovplyvňuje správanie alebo myslenie druhej. Zaoberá sa procesom odovzdávania, prijímania, spracúvania a sprostredkúvania info, spôsobom ich kódovania a dekódovania a efektivitou tohto procesu. Pri komunikácií prostredníctvom médií ide hlavne o vznik a ovplyvňovanie verejnej mienky, ktorá vzniká na báze kultúrnych predpokladov, hodnôt a morálky danej spoločnosti a ovplyvňujú ju aj ďalšie faktory.
Etika ako praktická filozofia sa etablovala v spoločnosti na základe potreby ľudí dodržiavať isté praktické pravidlá pre konanie človeka v každodennej komunikačnej praxi.
Etika mediálnej komunikácie závisí od tradícií a kultúry danej spoločnosti, od stavu demokracie a od etických princípov, ktorými sa riadia masmediálni pracovníci. Podlieha spoločenskej kontrole prostredníctvom samoregulačných orgánov a etických kódexov. Musí čeliť tlakom politických strán a ekonomických záujmových skupín.
Klaus Wirerling definuje oblasť etiky médií v 3 bodoch:
- EM skúma vzťah medzi mediálnym vyjadrením a ľudským správaním
- EM sa pokúša skúmať, do akej miery médiá zodpovedajú za správanie
- pokúša sa preniesť etické príkazy do oblasti médií.