Rodičia sú nadmerne pohlcovaní potrebami, viažucimi sa k ich vlastnému uplatneniu, vzostupu, sebarealizácii – na úkor rozvoja osobnosti dieťaťa.
Títo rodičia často veľkoryso svoje deti obdarovávajú a dokonca argumentujú tým, že sa vlastne svojim snažením obetujú, aby im mohli dať to najlepšie. Ide však o pôžitky a obdarovania jednostranné, absentujú potreby citové (láska, súcitenie, solidarita), potreby istoty a stability, potreby presvedčivej vzájomnej oddanosti.
S ambicióznou rodinou je ťažké nájsť spoločnú reč a vytvoriť bázu účinnej spolupráce.