Helus píše (2007, s.152), že niektoré z funkcií rodiny sú vážne a dlhodobo narušené. Rodine samotnej sa situácia natoľko vymkla, že deti sú vážne ohrozené. Nastáva nutnosť zásahu vonkajších inštitúcií, rodina sama sa ale nedokáže vždy riadiť ich radami, nechápe účinné opatrenia. Príkladom môžu byť rodiny zaťažené alkoholizmom; rodiny postihnuté vlečúcimi sa krízami; rodiny s podpriemerným príjmom v nevyhovujúcich bytových podmienkach, bez schopnosti a účinnej vôle vytvoriť si perspektívne riešenie; rodiny zaťažené psychickými či inými poruchami atď. Rozchod rodičov zanecháva v týchto prípadoch traumatické a dlhodobo pôsobiace následky.