V posledných desaťročiach je v západnom svete zreteľný odklon od intervenčných zásahov chrániacich dieťa či dospelého pred nepriaznivým pôsobením iného člena rodiny opatrením, ktoré ohrozeného jedinca dlhodobo vzdiali od rodiny. Môžeme pozorovať posilňovanie schopnosti rodiny problém riešiť čím sa chráni neporušenosť rodinných väzieb. Ďalším trendom je uprednostňovanie služieb, ktoré sú rodinám poskytované v domácom prostredí pre poskytovaním služieb v inštitúciách. O. Matoušek (2003, s. 196-198) navrhuje typológiu sociálnych služieb poskytovaných rodinám, ktorá kombinuje niekoľko kritérií, ktoré sme uviedli vyššie, a prihliada k typom služieb bežným v západnom svete. To znamená, že niektoré z nich zatiaľ u nás nenájdeme. Jedna inštitúcia môže poskytovať aj viac služieb, pokiaľ je toho schopná.