Výchovu, zvlášť rodinnú, treba chápať predovšetkým ako vzťah, ku ktorému patrí dôvera. Prejavovaná dôvera sa významným spôsobom podieľa na budovaní medziľudských vzťahov. Model vzťahov z vlastnej domácnosti je podstatne dôležitý pre rozvoj predstavy dieťaťa, dospievajúceho o svojej perspektívnej rodine, čím sa zdôrazňuje význam transgeneračnej zodpovednosti (Košč, 1998). Teda rodič využívajúci istý výchovný štýl, neovplyvní len vývoj konkrétnej situácie, ale aj dopad tohto správania na ďalší život dieťaťa.