Ako uvádza Hvozdík (1986), spoločné pre školskú a pedagogickú psychológiu je, že obidve disciplíny sú zamerané na výchovu a vzdelávanie. Pedagogická psychológia zahŕňa širší okruh javov. V širšom zmysle študuje psychologické stránky výchovy a vzdelávania bez ohľadu na inštitucionálne obmedzenie, teda, či ide o školskú alebo rodinnú výchovu. Preto sa pedagogická psychológia považovala za širší pojem a školská psychológia len za jej súčasť, ktorá sa zaoberá problémami výchovy a učenia školských detí. Školská psychológia sa teda od pedagogickej psychológie líši predovšetkým väčšou aplikovateľnosťou, možnosťou využiť psychologické poznatky bezprostredne v školskom prostredí učiteľom alebo školským psychológom formou psychologických služieb v škole.