„Terapia, rovnako ako všetky dobré príbehy, potrebuje začiatok, vlastný dej a záver - začiatkom je vstupný rozhovor, prostrednou časťou vlastný priebeh terapie a záverom zhodnotenie dosiahnutého pokroku. Všetky tieto časti sú rovnako dôležité.“ (Hobdayová, Ollierová, 2000, s. 14). S blížiacim sa koncom terapie je potrebné vyhodnotiť dosiahnutý pokrok dieťaťa, ako aj celkovú prácu, vykonanú s maloletým klientom. Uistenie o prebehnutej zmene možno získať aj zopakovaním niektorých techník zo začiatku terapie, alebo použitím iných techník, použiteľných k záverečnému zhodnoteniu. Tie zároveň odhalia oblasti, na ktoré je ešte nutné zamerať pozornosť.