je charakteris¬tická pre zložky, ktorých teploty topenia nie sú extrémne od¬lišné. V sústave sa vyskytujú dva tuhé roztoky ( - tuhý roz¬tok kovu B v kove A ( = A(B)) a - tuhý roztok kovu A v ko¬ve B (= B(A))). Kov B sa v tuhom roztoku a rozpúšťa maxi¬málne do koncentrácie danej čiarou CF, ktorú nazývame hrani¬cou rozpustnosti kovu B v tuhom roztoku (tak aj čiara DG je hranicou rozpustnosti kovu A v tuhom roztoku ). V zliatinách s koncentráciami pod hranicou rozpustnosti (pod bodom C, napr. Z1), dochádza pri kryštalizácii ku vzniku tuhého roztoku .....