Ako vyplýva z mnohých názorov a pripomienok v tejto práci, v oblasti poskytovania sociálnych služieb v zariadeniach pre seniorov je stále veľa nevyriešených problémov, často žiaľ i „nevyriešiteľných“.
V poradovníkoch obecných a krajských zariadení sociálnych služieb je podľa odhadu okolo 16-tisíc ľudí. Väčšinu tvoria čakatelia na domov dôchodcov alebo domov sociálnych služieb. Na zariadenie pre seniorov sa čaká aj niekoľko rokov a jeho vybavovanie je po novom zbytočne náročné a byrokratické. Od januára 2009 platí zákon o sociálnych službách, ktorý mal ľuďom zaručiť, že do 60 dní dostanú to, čo potrebujú. Nestalo sa tak.
Na Slovensku je akútny nedostatok zariadení pre seniorov a obce zatiaľ nemajú na to, aby využili prednostné právo zabezpečiť opak. Štát sa stále snaží držať na uzde neziskové organizácie a súkromných podnikateľov, ale medzitým sa mimo jeho dohľadu vyrojili neoficiálne starobince či hospice.
„Zákon jasne hovorí, že keď je akútna potreba poskytnúť človeku sociálne služby, tak príslušný orgán má okamžite konať.“ V zariadeniach sú však osoby, ktoré tam nemusia byť, a zaberajú miesta tým, ktorí sú na ústavnú starostlivosť odkázaní. Prednosť majú iba ľudia v ohrození života a zdravia.
U neverejných poskytovateľov - sú nimi neziskové organizácie, cirkev či podnikatelia - sa čaká menej, no často sú drahší. Z verejných zdrojov dostávajú menej peňazí.
Šedá zóna sociálnych služieb - nelegálne zariadenia pre seniorov sa pohybuje na pomedzí nekalého podnikania a charity.