Bratislava sa prvý raz sretla s renesanciou už za vlády kráľa Mateja Korvína. Hoci sem v tomto období prenikali - najmä na Academiu Istropolitanu - viac len vplyvy duchovné, treba predpokladať, že sa sem dostali aj renesančné umelecko-remeselné výrobky a renesančné iluminované rukopisy. Vzácnou ukážkou je iluminovaná odpustková listina z 2. polovice 15. storočia s výzdobou typickou pre renesančnú knižnú maľbu. V oblasti architektúry sa prvé renesančné prvky objavili až na začiatku 16. storočia. Prvý taliansky architekt, o ktorom možno predpokladať, že bratislavskému prostrediu sprostredkoval čistú renesančnú architektúru, rpišiel až v druhej štvrtine 16. storočia. Bolo to však už v čase, keď pohnuté historické udalosti znamenali prelom v politickom i kultúrnom vývine Uhorska.
Politické a spoločenské podmienky Turci po úplnom rozklade uhorskej armády a za pomoci protikráľa Ferdinanda Habsburgského Jána Zápotockého vpadli do Uhorska. Už v roku 1529 dobyli Budín a potom tiahli na Viedeň. Uhorskí predstavitelia i kráľovský dvor vo Viedni predpokladali, že sa im v krátkom čase podarí vytlačiť Turkov z Uhorska. Keď sa to však v najbližších rokoch nepodarilo, a naopak, Turci získavali pevnejšiu pozíciu, uhorský snem, ktorý zasadal od r. 1535 v Bratislave, zákonným článkom 49/1536 vyhlásil Bratislavu za hlavné mesto krajiny do čias, kým sanepodarí znovu vydobyť kraľovstvo. Tak sa Bratislava stala sídlom miestodržiteľskej rady, sídlom uhorskej kráľovskej komory, palatína, najvyššieho sudcu, kancelára a iných vysokých predstaviteľov uhorskeho kráľovstva. Neskôr tu uložili aj kraáľovskú korunu. Odvtedy sa v Bratislave konali takmer všetky korunovácie a zasadali takmer všetky uhorské snemy. Úrady však nemali vhodné umiestnenie, ani na zasadanie snemov v meste nebola vhodná budova. Bývalú kráľovskú kúriu zničil požiar r.1515. Hrad nebol na tieto potreby pripravený ani zariadený potrebným mobiliárom. Úrady preto umiestnili do bývalých meštianskych domov, ktoré kvôli tomu zakúpili a snemy sa konali na rôznych miestach, raz v kláštore františkánov, inokedy v Zelenom dome, v mestskom hostinci s veľkými miestnosťami. Ukazovalo sa teda, že daná situácia si vynúti rozsiahlu stavebnú činnosť, aby sa uspokojili potreby centrálnych úradov i vysokých hodnostárov.