Správanie a vystupovanie na verejnosti je prvým signálom, ktorý si okolie všíma a kladie mu teda najväčší dôraz. V každom veku je od nás očakávaná iná úroveň správania a čím sme starší nároky sa zväčšujú. Od domáceho prostredia postupujeme do škôlky, školy, na rôzne krúžky, ... a tu sa musíme naučiť správať, teda zvládať nároky, pravidlá, kooperovať, pomáhať, komunikovať, prispôsobovať sa podmienkam. Čo sa stane keď to nezvládneme? Nechceme ísť do školy, nebaví nás vyučovanie, venujeme pozornosť všetkému inému len nie učiteľke, cítime sa obmedzovaný a strácame sa v tom veľkom svete. Jednou z príčin môže byť práve určitá porucha v správaní. Ako prídeme nato, že sa niečo takéto deje, čo sú vlastne poruchy správania, aké rôzne typy poznáme sme sa snažili popísať v našej práci.
Prácu sme rozdelili na všeobecnú časť (čo sú poruchy správania, aké poruchy správania poznáme...), ďalej podrobnejší popis určitého typu, výskum v oblasti porúch správania a učenia, metódy diagnostiky nápadného správania a posledná časť sa zameriava na Adlera a jeho poňatie porúch správania.