Neokeynesiánstvo vystupuje ako teória objasňujúca makroekonomickú rovnováhu aj v podmienkach „plnej zamestnanosti“. Integrálnou súčasťou neokeynesiánstva sa stala aj Phillipsova krivka, resp. do určitej miery aj analýza strany ponuky (prevláda však stále dopytový prístup). K závažným nedostatkom neokeynesiánskych modelov patrí aj ignorovanie úlohy rozdeľovania, resp. zjednodušený prístup k analýze peňazí a inflácie. Neokeynesiánsky teoretický systém nepredpokladal možnosť vzniku stagflácie. Práve zhoršujúce sa podmienky trhovej ekonomiky odhalili neudržateľnosť abstraktných neokeynesiánskych modelov, resp. sa objavili i pochybnosti o poznávacej hodnote kriviek IS – LM.