1. Charakterizujte predmet a črty vnútornej správy
V období unitárnej Československej republiky medzi dvoma svetovými vojnami sa vtedajšia štátna správa členila na 5 základných odvetví, čomu zodpovedala sústava piatich ministerstiev. Bola to finančná správa, zahraničná správa, správa obrany krajiny, justičná správa a vnútorná správa. Postupným zasahovaním štátu vznikali nové ministerstvá a tento trend pokračoval aj po druhej svetovej vojne.
Po roku 1989 nastal proces horizontálnej dekoncentrácie. Napríklad odčlenila sa pôsobnosť Ministerstva vnútra ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti dopravy, verejnoprospešných prác, životného prostredia.
Platné právo vymedzuje pojem vnútorná správa aj pozitívne, t.j. ustanovuje jednotlivé pôsobnosti subjektov správy zahŕňané do spoločného názvu vnútorná správa.
V správnej vede pretrváva nejednotnosť názorov na členenie obsahu vnútornej správy z hľadiska systematiky. Niektorí autori členia obsah vnútornej správy na štyri súvisiace skupiny. Väčšina autorov sa však prikláňa k názoru, že pod vnútornou správou treba rozumieť tieto druhy aktivít:
a.) zabezpečovanie osobného stavu obyvateľov – matriky, zmena mena a priezviska, evidencia obyvateľstva, štátne občianstvo, sčítanie obyvateľstva,
b.) zabezpečovanie realizácie združovacieho a zhromažďovacieho práva
c.) územné a správne (administratívne) usporiadanie štátu, ...
2. Meno a priezvisko
Každá osoba, t.j. občan SR (i cudzinec, utečenec, odídenec, osoba bez štátnej príslušnosti), má meno, pod ktorým vystupuje v právnych vzťahoch a ktoré udáva jeho totožnosť. Pojem meno zahŕňa jednak osobné (rodné) meno, jednak priezvisko, teda meno po rodičoch. Užívanie mena a priezviska, ich zmenu a ochranu upravujú právne normy a to administratívnoprávne a občianskoprávne. Meno osoby, ktorá sa narodila na území SR, sa určuje:
- Dohodou rodičov
- Rozhodnutím súdu, ak nedošlo k dohode rodičov
- Vyhlásením jedného z rodičov, ak druhý rodič nie je známy ...