„Boh je láska, a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom“. (1 Jn 4, 16) . Encyklika vlastne dostala názov podľa týchto slov. Ponúka nám úvahu o kresťanskej láske a pápež nás prostredníctvom nej pozýva , aby sme vstúpili do kresťanskej viery, ktorou je láska - caritas.
Má dve časti: - prvá sa zaoberá podstatou lásky, ktorú nám Boh ponúka a druhá je o praktickom uskutočňovaní prikázania lásky k blížnemu v cirkevnom živote. Môžeme povedať, že má teologicko - filozofický charakter.
Láska je stará ako ľudstvo samo a patrila k nádherám raja. My ľudia sa podobáme zlatokopom, ktorí s túžobným srdcom hľadajú malé, drobné zrniečko zlata, malý, drobný kúsok šťastia. Niekto je dieťaťom šťasteny - nájde najväčšie zo všetkých a teraz je bohatý a šťastný a každý mu závidí. Čo je to najväčšie, čo možno nájsť na zemi? Láska, ako hovorí svätý Pavol vo svojej piesni o láske v liste Korinťanom „najväčšia z nich je láska“.
Druhá časť je konkrétnejšia, pretože hovorí o uskutočňovaní prikázania lásky k blížnemu svojmu.