Seminárna práca: Biodiverzita prírodnej rezervácie Sitno
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:87,8 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
- Fakulta:Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Ekológia a environmentalistika
- Predmet:Biosozológia
- Autor:martinamafi
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:8 strán
- Zobrazené:1 020 x
- Stiahnuté:5 x
- Veľkosť:0,5 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:35694
- Posledna úprava:07.06.2011
2. BIODIVERZITA PR SITNO
Z vegetačného hľadiska je zaujímavé stretávanie sa vegetačných stupňov. Na južných grúňoch tvorí porasty dub zimný, na skalnatých stráňach, sutinách a skalných stenách rastú teplomilné prvky. Z najvýznamnejších druhov na území nájdeme kuričku chlpatú kríčkovitú ( Minuartia hirsuta ssp. frutescens ), krtičník jarný ( Scrophularia vernalis ), kukučku vencovú ( Lychnis coronaria ), cesnak žltý ( Alium flavum ), poniklec obyčajný veľkokvetý ( Pulsatilla vulgaris ssp. grandis ), plavúň jedľovitý ( Lycopodium selago ), kosatec trávolistý ( Iris graminea ), zvonovec ľaliolistý ( Adenophora liliifolia ). Izolovanú lokalitu tu má a najvýchodnejšiu hranicu rozšírenia dosahuje pichliač bezbyľový ( Cirsium acaule ). Ruiny hradu a Tatárska lúka sú historicky významnými objektmi ( Ponec, 1981 ). Najrozšírenejšie rastlinné spoločenstvo v skúmanom území, ako aj badateľný vegetačný stupeň predstavujú dubovo – hrabové lesy karpatské. Nachádzajú sa hlavne v menej exponovaných dolinách až do výšok okolo 800 m.n.m. ( Lehotský, 1991 ).
Z vegetačného hľadiska je zaujímavé stretávanie sa vegetačných stupňov. Na južných grúňoch tvorí porasty dub zimný, na skalnatých stráňach, sutinách a skalných stenách rastú teplomilné prvky. Z najvýznamnejších druhov na území nájdeme kuričku chlpatú kríčkovitú ( Minuartia hirsuta ssp. frutescens ), krtičník jarný ( Scrophularia vernalis ), kukučku vencovú ( Lychnis coronaria ), cesnak žltý ( Alium flavum ), poniklec obyčajný veľkokvetý ( Pulsatilla vulgaris ssp. grandis ), plavúň jedľovitý ( Lycopodium selago ), kosatec trávolistý ( Iris graminea ), zvonovec ľaliolistý ( Adenophora liliifolia ). Izolovanú lokalitu tu má a najvýchodnejšiu hranicu rozšírenia dosahuje pichliač bezbyľový ( Cirsium acaule ). Ruiny hradu a Tatárska lúka sú historicky významnými objektmi ( Ponec, 1981 ). Najrozšírenejšie rastlinné spoločenstvo v skúmanom území, ako aj badateľný vegetačný stupeň predstavujú dubovo – hrabové lesy karpatské. Nachádzajú sa hlavne v menej exponovaných dolinách až do výšok okolo 800 m.n.m. ( Lehotský, 1991 ).