Antická kultúra so zdôrazňovaním dôstojnosti a plného rozvinutia ľudského života vytvorila najzákladnejšiu humanistickú platformu rozvoja človeka. V civilizovanom svete a prírode nachádza človek dostatočný dôvod svojho bytia a súčasne cieľ svojho života. Uznáva a vnútorne prijíma názor, že dianie v prírode i v ľudskom živote má vnútornú tendenciu uskutočniť dobro. Z tohto postulátu sa odvíja i taxonomická hodnotovo- výchovná kategorizácia a zameranosť celého procesu výchovy.