Semestrálna práca: Neverbálna komunikácia- komunikácia a rétorika

3.2. Gestikulácia a pohyby rúk

Pri rozhovore naše slová komentujeme a podčiarkujeme rukami v závislosti od temperamentu. Gestá majú osobitný a veľký význam. Sú to mlčanlivé slová. Môžu sprostredkovať emócie v každom okamihu. Silné a rozhodné gestá prezrádzajú sebavedomie. Nervózne gestá odhaľujú napätie a neistotu. Jestvujú rozdiely v gestikulácii medzi mužom a ženou, dospelými a deťmi, ako aj rozdiely, ktoré sa vysvetľujú postavením a úlohou určitej osoby (napr. iné gestá používajú štátnici, duchovní, hviezdy šoubiznisu a pod.)

Okrem toho jestvujú aj interkulturálne rozdiely: kým v južných krajinách zvyknú hovoriť "rukami-nohami", Stredoeurópania sú oveľa zdržanlivejší. Reč tela má veľký význam v ázijských krajinách. Japonci berú ako urážku, ak sa im niekto obráti chrbtom, Arabi zasa, ak im otrčíte chodidlo. Američania sú vzhľadom na gestá, mimiku a reč tela uvoľnení. Zatiaľ čo u nás sú ruky vo vreckách neprípustné, v americkom obchodnom živote jedna ruka vo vrecku nohavíc pôsobí uvoľnene a sebavedome. Experti na neverbálnu komunikáciu vedia, čo gestá - aj skryté alebo mimovoľné - znamenajú. Gestikulácia má ako jediná zo spôsobov neverbálnej komunikácie svoju vlastnú syntax. Jej slovník a gramatika vytvárajú ucelený jazyk, ktorý je používaný hluchonemými ľuďmi. Hluchonemí „hovorili“ pomocou prstov už pred viac než osemsto rokmi.

Reč ich gest je veľmi rýchla, až osemdesiat slov za minútu. Gestami nielen nahradzujeme slová, ale tiež ilustrujeme už povedané alebo pomocou gesta reagujeme na vzniknutú situáciu. Gestá slúžia napríklad aj na odovzdávanie jednoduchých signálov medzi partnermi.  ...