Prednášky: Sociológia práce a riadenia
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:80,8 %
- Typ:Prednášky
- Univerzita:Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
- Fakulta:Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Sociológia
- Predmet:Sociológia práce a riadenia
- Autor:jamajka204
- Ročník:5. ročník
- Rozsah A4:7 strán
- Zobrazené:537 x
- Stiahnuté:14 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:35992
- Posledna úprava:15.06.2011
PREDNÁŠKA Č. 2
VPLYV PRÁCE NA SOC. POSTAVENIE JEDNOTLIVCA - v pracovnej činnosti človek vstupuje do zamestnaneckých pracovných vzťahov. Uvedené vzťahy môžu mať charakter formálny alebo neformálny. Na produktivitu práce majú vplyv obidva vzťahy.
Formálne vzťahy majú inštitucionálny charakter. Sú oficiálne stanovené, právne podopreté medzi jednotlivcami, spoločenskými skupinami a pracovnými kolektívmi.
Neformálne vzťahy vznikajú pravidelným stretávaním sa na pracovisku. Majú charakter výberový. Hĺbka je určená prostredníctvom pracovnej doby(deň, mesiac, rok). Vznikajú medzi nadriadeným a podriadeným(majú negatívnu tendenciu). F a N vzťahy v pracovnej skupine sú často iba relatívne, pretože jeden druh vzťahov prechádza do druhej formy vzťahov. V prípade skúmania týchto vzťahov je potrebné si všímať hĺbku alebo kohéziu(súdržnosť) vzťahov(pretože môže vplývať na hĺbku vzťahov v kolektíve). Uzatváranie neformálnych vzťahov má svoje vlastné zákonitosti, a preto ich nemožno jednostranne podriadiť vzťahom formálnym.
Pracovná skupina vymedzenie:
- každá skupina ľudí spätú vnútornými účelovo-kooperačnými zväzkami a to bezprostrednými(osadenstvo dielne) alebo do určitej miery sprostredkovanými(osadenstvo firmy). - pracovná skupina je organizované zoskupenie ľudí, ktorí sa podľa určitých predpísaných potrieb diferencujú na radových pracovníkov, majstrov, vedúcich, riaditeľov. (Dĺžka praxe, zamestnanie mužov a žien sú nemenné, sú dané ľuďmi- dosiahnuté.)
- sa stala predmetom intenzívneho sociologického bádania od 30.-tych rokov 20.-teho storočia. Tieto skupiny majú nielen výrobnú úlohu, ale aj sociálnu, ktorá spočíva v tom, že zamestnanec sa podieľa na práci ako jednotlivec aj ako člen pracovnej skupiny, tam je organizované zoskupenie ľudí, ktoré sa podľa určitých predpísaných potrieb diferencuje na jednotlivých pracovníkov, majstrov, vedúcich a riaditeľov. Diferencujú sa aj podľa kvalifikácie, demografických ukazovateľov(vek, pohlavie), výšky odmeňovania.
- vytvára sociálne prostredie pre vzájomné medziľudské spolu nažívanie, kt. môže mať charakter kolegiálnych, ľahostajných alebo antipatických vzťahov. Kolegiálne sa môžu meniť na ľahostajné alebo až na vzťahy nevraživosti.
VPLYV PRÁCE NA SOC. POSTAVENIE JEDNOTLIVCA - v pracovnej činnosti človek vstupuje do zamestnaneckých pracovných vzťahov. Uvedené vzťahy môžu mať charakter formálny alebo neformálny. Na produktivitu práce majú vplyv obidva vzťahy.
Formálne vzťahy majú inštitucionálny charakter. Sú oficiálne stanovené, právne podopreté medzi jednotlivcami, spoločenskými skupinami a pracovnými kolektívmi.
Neformálne vzťahy vznikajú pravidelným stretávaním sa na pracovisku. Majú charakter výberový. Hĺbka je určená prostredníctvom pracovnej doby(deň, mesiac, rok). Vznikajú medzi nadriadeným a podriadeným(majú negatívnu tendenciu). F a N vzťahy v pracovnej skupine sú často iba relatívne, pretože jeden druh vzťahov prechádza do druhej formy vzťahov. V prípade skúmania týchto vzťahov je potrebné si všímať hĺbku alebo kohéziu(súdržnosť) vzťahov(pretože môže vplývať na hĺbku vzťahov v kolektíve). Uzatváranie neformálnych vzťahov má svoje vlastné zákonitosti, a preto ich nemožno jednostranne podriadiť vzťahom formálnym.
Pracovná skupina vymedzenie:
- každá skupina ľudí spätú vnútornými účelovo-kooperačnými zväzkami a to bezprostrednými(osadenstvo dielne) alebo do určitej miery sprostredkovanými(osadenstvo firmy). - pracovná skupina je organizované zoskupenie ľudí, ktorí sa podľa určitých predpísaných potrieb diferencujú na radových pracovníkov, majstrov, vedúcich, riaditeľov. (Dĺžka praxe, zamestnanie mužov a žien sú nemenné, sú dané ľuďmi- dosiahnuté.)
- sa stala predmetom intenzívneho sociologického bádania od 30.-tych rokov 20.-teho storočia. Tieto skupiny majú nielen výrobnú úlohu, ale aj sociálnu, ktorá spočíva v tom, že zamestnanec sa podieľa na práci ako jednotlivec aj ako člen pracovnej skupiny, tam je organizované zoskupenie ľudí, ktoré sa podľa určitých predpísaných potrieb diferencuje na jednotlivých pracovníkov, majstrov, vedúcich a riaditeľov. Diferencujú sa aj podľa kvalifikácie, demografických ukazovateľov(vek, pohlavie), výšky odmeňovania.
- vytvára sociálne prostredie pre vzájomné medziľudské spolu nažívanie, kt. môže mať charakter kolegiálnych, ľahostajných alebo antipatických vzťahov. Kolegiálne sa môžu meniť na ľahostajné alebo až na vzťahy nevraživosti.