Stredoveké reflexie vzťahu človeka k prírode boli rámcované novo sa konštituujúcim obrazom sveta. Ak v gréckej filozofií / v antickom type racionality/ bol svet reflektovaný ako celok, ktorý funguje na princípe nevyhnutných ,všeobecných zákonitostí, v reflexiách stredovekej filozofie a kresťanstva je svet chápaný ako produkt tvoriaceho Boha.