1. Sociálna a národnostná štruktúra Uhorska /Slovenska/ a trendy ich vývoja (1848-1918) - zamestnanecká štruktúra: 60,3% poľnohospodárstvo/18,8% remeslá a priemysel - rast rozvrstvenej buržoázie a robotníctva - národnostný útlak → vo vyšších spol. vrstvách prevaha Maďarov; Slováci hlavne v nižších a najnižších vrstvách - antagonizmus slov. spoločnosti: statkári + buržoázia / robotníci Veľkostatkári a veľkoburžoázia - rozhodujúci vplyv v ekonomike a politickom systéme Uhorska mala trieda veľkých pozemkových vlastníkov - aristokracia, ktorá sa musela deliť o moc so špičkami buržoázie a vysokého kléru → zmena príslušníkov magnátskych rodín na podnikateľskú veľkoburžoáziu (Andrássy, Coburg, Csáky, Pálfffy), → hl. pôsobiskom sa stala Budapešť (sídlo správy akciových spoločností, najväčších bánk a priemysel. závodov) - zdrvujúca prevaha maďarského veľkostatku (aj na Slovensku) Strední a malí statkári a stredná buržoázia - džentry - schudobnená maď. stredná a drobná šľachta; aktívni prisluhovači maď. veľkostatkárskej aristokracie - zemianstvo → strata vplyvu; splývanie s malými statkármi, bohatými a chudobnými roľníkmi - malí bohatí roľníci a malí a strední statkári tvorili už slovenský element (len 1/3) - podnikateľská stredná buržoázia (v peňažníctve, v obchode, doprave a v priemysle); najmä Maďari → nedostatok kapitálu na rozsiahle individuálne podnikanie, vlastný kapitál uplatňuje najviac v účastinných spoločnostiach, zaujala najväčší priestor v úverovej sústave, poväčšinou sa asimilovala → presadili sa : Kováč a Stodola, Žeffovci, Pálkovci