1. Politológia ako autonómna vedná disciplína, predmet, metodologické prístupy
* Politológia ako autonómna vedná disciplína: jedna zo spoločenských vied, gnozeolo- gické korene siahajú do dávnej minulosti, - počiatky na samom začiatku procesu vyčleňovania činností spojených s organizáciou a riadením spoločnosti od ostatných oblastí spoločenského života. - prvé zárodky vedy o politike už v antickom Grécku, - ako vedná disciplína až na prelome 19. a 20. stor. odlišne v USA a v Európe Európa: rôzne ideologické vplyvy, nielen charakterizuje formy politických javov, ale hneď chce vysvetľovať ich obsah a kvalitu USA: je viac orientovaná na presné zistenia, hodnotenia a analyzovanie základných politických javov, menej ako veda, ktorá vysvetľuje a hodnotí Ako prvá samostatná akademická disciplína - najskôr v USA - prvá katedra histórie a po- litickej vedy - r. 1857 na Kolumbijskej univerzite. V Európe najmä po II. svetovej vojne vo Veľkej Británii, Spolkovej republike Nemecko, Francúzsko, Švédsko, Fínsko a Taliansko. Na medzinárodnej konferencii politológov v Paríži v roku 1949 bola oficiálne politológia uznaná ako samostatná vedná disciplína. Na Slovensku - snaha v 2. polovici 60-tych rokov, po roku 1948 samizdatová literatúra - M. Šimečka a M. Kusý, po páde totality v novembri 1989 - rozmach, hlavne na vys. školách. *Vymedzeniepredmetupolitológie - ako každá vedná disciplína má svoj predmet skúmania, metódy, chce získať a spracovávať nové poznatky i vlastný pojmový aparát., proces rozvoja nie je ukončený, existujúca rôznorodosť prístupov k ponímaniu je odrazom jej vývoja. Zložitosť vymedzenia pojmu - spočíva v tom, že okrem nej sa jednotl. oblasťami politiky zaoberajú aj iné vedné odbory, dochádza k stretom o predmet výskumu. *Metodologické prístupy: a) ako súhrn viacerých spoločenských vied - pr. história, právo, ekonómia, sociológia v tejto súvislosti sa používa pojem spoločenské vedy, nie spoločenská veda, b) ako štátovedy-tá spája politológiu so skúmaním štátu ako hlavn. mocenského subjektu, c) ako vedy o politickej moci ako jadra politiky - je to kľúčový problém politológie, d) ako filozofie politiky - ide o aplikovanie filozofických prístupov na riešenie konkrétnych otázok politiky, e) ako sociológie politiky - jeden z najrozšírenejších prístupov, je ťažko vymedziť hranicu medzi sociológiou politiky (sociálne vzťahy, sociálne prostredie) a politológiou. f) ako vedy o riadení spoločenských a politických procesov - využitie exaktných matematických metód a kybernetiky g) Behavioristické a postbehavioristické ponímanie politológie - predstavitelia behaviorizmu (rozmach nastal v 40. až 50. rokoch) neskúmali správanie inštitúcií, ale jednotlivcov. Využívali metódy empirickej psychológie, sociológie, matematiky a štatistiky. Postbehavioristi (koniec 60. a začiatok 70. rokov) - vyzdvihovali požiadavku znovuobnovenia kontaktu politológie s praxou. h) Z pozície postmoderny - predstavitelia odmietajú zákonitosti a determinizmus vo vývoji spoločnosti, v politickej moci vidia iba nástroj násilia. Uprednostňujú právo každého na vlastné videnie sveta, na vlastné názory, kultúru a náboženstvo.ém