Uspokojivá úroveň bývanie bezpochyby patrí k základným ľudským potrebám a jej existencia alebo neexistencia veľmi výrazne vplýva na celkovú pohodu života človeka, pocit bezpečnosti a jeho relatívnu nezávislosť. Zároveň však vzhľadom na svoju nákladnosť vyžaduje dlhodobú, nezriedka celoživotnú investíciu najčastejšie formou hypotekárneho úveru. Tento postup je rovnaký nie len na Slovensku ale i v krajinách s ďaleko vyvinutejšou ekonomikou a lepšími makroekonomickými ukazovateľmi, život "na dlh" je celosvetovým trendom, rozdiel je len v dostupnosti úveru.
Z pohľadu bánk ako podnikateľských subjektov trhu snažiacich sa o dosiahnutie zisku len za cenu prijateľného rizika, im nemožno zazlievať ich obozretnosť a hodnotiť ju ako neochotu poskytovať tieto úvery alebo poskytovať ich za nesplniteľných podmienok a záruk. Aj keď sa situácia na trhu hypotekárnych a spotrebných úverov pomaly kryštalizuje a stabilizuje, stále zostáva značná, najmä mladšia časť obyvateľstva mimo jej dosahu. Určite netreba veľa rozprávať o tom aké fatálne následky na rozvoj spoločnosti by nasledovali pri spoliehaní sa na nekontrolované pôsobenie trhu v tejto oblasti. Je preto v záujme štátu intervenovať spontánny vývoj a eliminovať hrozbu demografického a následne ekonomického kolapsu v dôsledku prehlbujúcej sa priepasti medzi bohatými a chudobnými vrstvami obyvateľstva.