Vytváranie „spoločnej“ regionálnej politiky (t. j. politiky kohézie alebo politiky súdržnosti) ako nástroja na zmiernenie ekonomicko-sociálnych nerovností medzi členskými štátmi Spoločenstva a ich regiónmi prostredníctvom finančnej pomoci, sa uskutočňovalo postupne a dlhodobo, v závislosti od jednotlivých štádií budovania spoločného trhu. Pôvodní zakladatelia Európskeho spoločenstva si boli približne rovní, čo sa týka ekonomickej a sociálnej stránky, no postupným rozširovaním Únie vzniká spoločenstvo štátov, ktoré sa od seba líši hlavne zo sociálneho hľadiska. Medzi zakladateľmi, napr. Nemeckom a poslednými pristúpenými krajinami, ktorými sú Rumunsko a Bulharsko, je priepastný rozdiel. Nerovnosti majú rôzne príčiny. Môžu vyplývať z dlhodobých nevýhod spôsobených geografickou odľahlosťou alebo z nedávnej sociálnej a hospodárskej zmeny, alebo z ich kombinácie. Vplyv týchto nevýhod je často viditeľný v sociálnych problémoch, menej kvalitných školách, vo vyššej nezamestnanosti, v zlej infraštruktúre. Európska únia sa snaží tieto rozdiely korigovať prostredníctvom sociálnej a regionálnej politiky. Realizácia opatrení na zmiernenie rozdielov medzi členskými štátmi sa deje najmä prostredníctvom regionálnej politiky pomocou štrukturálnych fondov, t.j. cez čerpanie finančných prostriedkov z týchto fondov. Pomoc sa však netýka len členov Únie. Krajiny, ktoré sú kandidátmi na vstup, majú možnosť čerpať prostriedky z tzv. predvstupových fondov.