Seminárna práca: Protokol č. 1 - Osmotické javy
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:69,2 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
- Fakulta:Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Botanika
- Predmet:Fyziológia rastlín
- Autor:alex_laiho
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:5 strán
- Zobrazené:4 406 x
- Stiahnuté:33 x
- Veľkosť:0,2 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:36513
- Posledna úprava:02.02.2011
ÚLOHA 1: Demonštrácia osmotických javov (plazmolýza a deplazmolýza).
PRINCÍP: Osmóza je transport molekúl rozpúšťadla cez semipermeabilnú membránu z miesta s vyššou koncentráciou molekúl vody do miesta s jej nižšou koncentráciou. Ak sa živá bunka nachádza v hypertonickom roztoku (koncentrácia rozpustených látok je v okolí bunky vyššia, ako je koncentrácia bunkového roztoku), dochádza k exoosmóze, čo sa prejavuje plazmolýzou. Ak plazmolyzovanú bunku vložíme do hypotonického roztoku (koncentrácia rozpustených látok je v okolí bunky nižšia, ako je koncentrácia bunkového roztoku), dochádza k endoosmóze, ktorá sa prejavuje deplazmolyzou.
MATERIÁL A POMÔCKY: Cibuľa kuchynská červená, destilovaná voda, 1M roztok sacharózy, mikroskop a mikroskopické potreby.
ÚLOHA 2: Stanovenie osmotického potenciálu (ψS; MPa) pokožkových buniek sukníc cibule metódou hraničnej plazmolýzy.
PRINCÍP: Stupeň plazmolýzy buniek závisí od koncentrácie okolitého roztoku. V rade roztokov sacharózy so známou koncentráciou, zostavenom tak, aby boli zastúpené hypo-, izo-, aj hypertonický roztok, hľadáme takú koncentráciu roztoku, v ktorom bunky začínajú plazmolyzovať. Takýto roztok nazývame izotonický a osmotický jav hraničná plazmolýza .
MATERIÁL A POMÔCKY: Kuchynská cibuľa červená (Allium cepa), Petriho misky, 0,1 M až 1,0 M roztok sacharózy, mikroskop, mikroskopické potreby.
PRINCÍP: Osmóza je transport molekúl rozpúšťadla cez semipermeabilnú membránu z miesta s vyššou koncentráciou molekúl vody do miesta s jej nižšou koncentráciou. Ak sa živá bunka nachádza v hypertonickom roztoku (koncentrácia rozpustených látok je v okolí bunky vyššia, ako je koncentrácia bunkového roztoku), dochádza k exoosmóze, čo sa prejavuje plazmolýzou. Ak plazmolyzovanú bunku vložíme do hypotonického roztoku (koncentrácia rozpustených látok je v okolí bunky nižšia, ako je koncentrácia bunkového roztoku), dochádza k endoosmóze, ktorá sa prejavuje deplazmolyzou.
MATERIÁL A POMÔCKY: Cibuľa kuchynská červená, destilovaná voda, 1M roztok sacharózy, mikroskop a mikroskopické potreby.
ÚLOHA 2: Stanovenie osmotického potenciálu (ψS; MPa) pokožkových buniek sukníc cibule metódou hraničnej plazmolýzy.
PRINCÍP: Stupeň plazmolýzy buniek závisí od koncentrácie okolitého roztoku. V rade roztokov sacharózy so známou koncentráciou, zostavenom tak, aby boli zastúpené hypo-, izo-, aj hypertonický roztok, hľadáme takú koncentráciu roztoku, v ktorom bunky začínajú plazmolyzovať. Takýto roztok nazývame izotonický a osmotický jav hraničná plazmolýza .
MATERIÁL A POMÔCKY: Kuchynská cibuľa červená (Allium cepa), Petriho misky, 0,1 M až 1,0 M roztok sacharózy, mikroskop, mikroskopické potreby.