Človek sa neorientuje v prostredí iba na základe pocitov. Vyššiu formu psychického spojenia organizmu s prostredím predstavuje vnímanie. Človek nemôže vnímať všetky podnety, ktoré v istej chvíli na neho pôsobia. Preto niektorým podnetom dáva prednosť dáva prednosť pred inými. Nazývame to výberovosťou vnímania. Niekedy vzniká vnem súčinnosťou viacerých zmyslových orgánov – zrakového, sluchového, hmatového a niekedy len ako spojenie viacerých pocitov toho istého analyzátora. Vnímanie zabezpečuje bezprostredný kontakt človeka s prostredím. Vnímanie môže podmieniť vrodená vybavenosť organizmu, individuálny spôsob prežívania a minulá skúsenosť a doterajšie poznatky každého človeka.