Prednášky: Geografia priemyslu a poľnohospodárstva
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:86,3 %
- Typ:Prednášky
- Univerzita:Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
- Fakulta:Fakulta prírodných vied
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Geografia
- Predmet:Humánna geografia 1
- Študijný program:Telesná výchova a geografia
- Autor:lengysk
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:48 strán
- Zobrazené:1 787 x
- Stiahnuté:16 x
- Veľkosť:0,5 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:36713
- Posledna úprava:07.02.2011
Poznámky z prednášok z humánnej geografie 1 - Poľnohospodárstvo a priemysel
Rozvoj GVS, sprvu pod rôznymi názvami a v rámci širšie poňatej geografie (antropogeografia, ekonomická, hospodárska geografia, business geography...), začína sa odčleňovať od fyzickej geografie v polovici 19. storočia.
- Hlavné dôvody
veľké objavné cesty, súvisiaci rast množstva poznatkov (čo začalo vyžadovať vedeckú špecializáciu), intenzifikácia využívania kolónií, preto aj potreba prispôsobovať činnosť človeka rôznym prírodným oblastiam Zeme, nástup zelenej a priemyselnej revolúcie, snaha hospodársky využiť informácie v súvislosti s nastupujúcou globalizáciou a v tom období hlavne s rastúcim medzinárodným obchodom.
- GVS je ale len účelová konštrukcia, ktorá pre didaktické účely zahŕňa tie časti socio-ekonomickej sféry (jednej z krajinných sfér Zeme), ktorá produkuje „materiálne statky“, teda z hospodárskych aktivít človeka sem patrí zber, lov, ťažba, poľnohospodárstvo, energetika a priemysel. - Didaktická prax u nás delí ekonomickú geografiu na g. výrobnej sféry, g. nevýrobnej sféry, niekedy samostatne stojí aj g. dopravy, čo vyplýva z rôznych priestorových prejavov objektov záujmu týchto vied.
- V praxi sa však GVS nikdy nerozvíjala ako celok (ktorý by sa prípadne neskôr ďalej delil s rastom špecializácie), ale kvôli odlišnej povahe poľnohospodárstva a priemyslu (ich rozličná dôležitosť, veľkosť, doba vývoja...) sa rozvinuli v hosp. geografii nedlho po sebe dve disciplíny, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili celú ekonomickú geografiu a preto ich treba v ich vývoji prezentovať samostatne.
Rozvoj GVS, sprvu pod rôznymi názvami a v rámci širšie poňatej geografie (antropogeografia, ekonomická, hospodárska geografia, business geography...), začína sa odčleňovať od fyzickej geografie v polovici 19. storočia.
- Hlavné dôvody
veľké objavné cesty, súvisiaci rast množstva poznatkov (čo začalo vyžadovať vedeckú špecializáciu), intenzifikácia využívania kolónií, preto aj potreba prispôsobovať činnosť človeka rôznym prírodným oblastiam Zeme, nástup zelenej a priemyselnej revolúcie, snaha hospodársky využiť informácie v súvislosti s nastupujúcou globalizáciou a v tom období hlavne s rastúcim medzinárodným obchodom.
- GVS je ale len účelová konštrukcia, ktorá pre didaktické účely zahŕňa tie časti socio-ekonomickej sféry (jednej z krajinných sfér Zeme), ktorá produkuje „materiálne statky“, teda z hospodárskych aktivít človeka sem patrí zber, lov, ťažba, poľnohospodárstvo, energetika a priemysel. - Didaktická prax u nás delí ekonomickú geografiu na g. výrobnej sféry, g. nevýrobnej sféry, niekedy samostatne stojí aj g. dopravy, čo vyplýva z rôznych priestorových prejavov objektov záujmu týchto vied.
- V praxi sa však GVS nikdy nerozvíjala ako celok (ktorý by sa prípadne neskôr ďalej delil s rastom špecializácie), ale kvôli odlišnej povahe poľnohospodárstva a priemyslu (ich rozličná dôležitosť, veľkosť, doba vývoja...) sa rozvinuli v hosp. geografii nedlho po sebe dve disciplíny, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili celú ekonomickú geografiu a preto ich treba v ich vývoji prezentovať samostatne.